Denná Tlač

Týždeň očami Pavla Urbana: Pellegrini podľahol tlaku Danka. Prečo držal koalíciu v napätí do poslednej chvíle?

Prezident Peter Pellegrini napokon iba niekoľko hodín pred vypršaním termínu podpísal zákon o zmene RTVS na STVR. Zákon by mal začať platiť 1. júla. Bývalé vedenie sa už rozlúčilo, nové dočasné, by malo nastúpiť, ale ľahko sa mohlo stať, že všetko bude inak.

Schválením zákona o RTVS poslanci koalície jasne povedali, čo má v budúcnosti táto verejnoprávna inštitúcia robiť. Zákon poslali prezidentovi na podpis a pravdepodobne sa už všetci vybrali na vytúženú dovolenku. Očakávali, že prezident zákon podpíše a všetci budú spokojní.

Prezident ich však v napätí držal do poslednej chvíle. Hlava štátu ešte v polovici týždňa vyhlásila, že sa zákonom bude zaoberať iba prvý júlový týžden a to zrazu mohlo vytvoriť škrt cez rozpočet vládnej koalície, predovšetkým SNS, ktorá túto právnu úpravu pripravila a presadila. Zákon by tak nebol platný, lebo retroaktivita sa nepripúšťa. Prečo to Pellegrini robil?

Treba povedať, že vzťahy vo vládnej koalícii nie sú práve najideálnejšie. Súboj národniarov a Hlasu-SD nie je ničím novým a pritvrdil predovšetkým rozhodnutím snemu bývalej Pellegriniho strany, že si post predsedu parlamentu ponechá. Andreja Danka to veľmi rozčertilo, lebo ešte pred prezidentskými voľbami bol presvedčený, že prípadným zvolením Petra Pellegriniho si zasadne na vytúžené miesto šéfa zákonodarného zboru. Po rozhodnutí Hlasu sa samozrejme voľba v parlamente odkladá až na jeseň, bez akéhokoľvek náznaku, že by ustúpil.

Kroky vládnej koalície, kde dominujú výplody SNS iste neprispievajú k popularite Hlasu. Národniari sa síce do europarlamentu vôbec nedostali, ale ani Hlas sa nemá čím pýšiť. Získať iba sedem percent, o päť menej ako hnutie Republika, určite bol pre nové vedenie Hlasu šokom.

Nepríjemnosť zažil aj novozvolený prezident, keď ho pred týždňom na festivale v Myjave obecenstvo vypískalo. Neviem ako sa cítil, lebo predtým stále zdôrazňoval, že bude prezidentom všetkých občanov, a zrazu zažije takúto nepríjemnosť.

Uvedomil si asi, že ak chce byť obľúbeným, musí sa zbaviť prezývky z predvolebnej kampane, že bude „podržtaškou“ Smeru-SD. Najnovším krokom to však nevyvrátil, ale zároveň ukázal, že vydierania Danka sú účinné. Možno raz zabudne, že bol predsedom Hlasu-SD a teraz je prezidentom všetkých občanov. Samozrejme, ak mu na tom ešte záleží.

V presvedčení, že prezident bez problémov podpíše zákon, mu predkladatelia z SNS ani nedali zákonom stanovenú lehotu 15 dní na rozmyslenie. Pellegrini ju však chcel uplatniť a tu by nastal problém. Podľa právnikov by zákon nemohol platiť, lebo v podobnom prípade aj pred takmer tridsiatimi rokmi Ústavný súd takto rozhodol. Čo mohol Pellegrini urobiť?

Najjednoduchší spôsob bolo, aby ho vrátil do parlamentu s tým, že poslanci schvália iba zmenu účinnosti. Na prvý pohľad to mohli urobiť bez ďalších problémov, ale nastala by situácia, ktorú som spomenul na začiatku textu. Viacerí poslanci si už pravdepodobne zbalili kufre, niektorí si už s rodinou užívajú prímorský vzduch a nemali sa možnosť ako vrátiť rýchlo späť do krajiny.

Nechať to však na september by národniarov určite rozhodilo. Ich šéf Andrej Danko sa preto znovu vyhrážal, že vraj pripravia opatrenia v školstve, ktoré sa určite Hlasu páčiť nebudú. Je si vedomý, že mu popularita klesá, čo potvrdili spomínané eurovoľby, keď jeho strana získala mizerných 1,9 percenta.

Neviem však, či si vydieraním a trucovaním napraví reputáciu, ale som takmer presvedčený, že jeho prípadná voľba za predsedu parlamentu by to všetko vyžehlila a zrazu by sa stal pokojným členom vládnej koalície. To by však asi znamenal začiatok konca Hlasu-SD.

Čo na to Smer-SD. Ten po atentáte na svojho lídra Roberta Fica akoby zbieral sily, aby prevzal opraty v koalícii do vlastných rúk. Zatiaľ sú v tomto súboji bokom, ale ak by došlo k vážnej kríze, verím, že by premiér určite rázne zakročil.