Denná Tlač

Prepad stavebnej produkcie sa výrazne prehĺbil, v dvojcifernom poklese skončili všetky jej zložky

Prepad stavebnej produkcie sa výrazne prehĺbil, v dvojcifernom poklese skončili všetky jej zložky

Zaostávanie stavebníctva sa v septembri 2024 prehĺbilo na najvyššiu hodnotu od októbra 2020. Dvojciferne poklesli všetky zložky produkcie, produkcia doma i v zahraničí.

Produkcia stavebných firiem v septembri 2024 dosiahla 672 mil. eur, medziročne sa po prepočte do stálych cien prepadla až o 17,5 %. Ide o najhlbší prepad v rámci mesačných výsledkov od októbra 2020. Spomalenie (medziročne) vykazuje stavebný sektor už od decembra minulého roku s výnimkou apríla tohto roka. V porovnaní s augustom sa stavebná produkcia znížila o 3,9 %.

V dvojcifernom poklese skončili všetky zložky stavebnej produkcie. Domáca nová výstavba sa prepadla o 15,5 %, opravy a údržba o 12,8 %, najmenšia zložka – ostatné práce o vyše štvrtinu. Stavebná produkcia realizovaná v SR tvorila viac ako 89 % celkového objemu stavebníctva.

V členení podľa typu stavieb podielovo významnejšia výstavba budov medziročne zaostávala o 13,1 %, práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, boli nižšie až o 18,6 %. Až tretinový prepad svojej produkcie vykázali stavebné firmy pôsobiace v zahraničí. Ich podiel na celkovej produkcii tvoril 11 %.

V súhrne za deväť mesiacov roka 2024 hodnota stavebnej produkcie prevýšila 5,1 mld. eur, čo bolo medziročne menej o 7,2 %. Spomalili všetky jej zložky, dominantná nová výstavba o 8,7 % a opravy a údržba o 3,3 %. Z hľadiska výrobného zamerania výstavba budov poklesla o 4,8 % a práce na inžinierskych stavbách o 13,3 %. Zaostávali aj práce slovenských firiem realizované v zahraničí, a to o 3,1 %.

Údaje stavebnej produkcie v septembri boli podľa analytika 365.banky Tomáša Boháčka negatívne v každom zo sledovaných ukazovateľov. Tento pokles sa týka všetkých oblastí stavebníctva, či už ide o výstavbu nových domov, opráv, alebo práce realizované v zahraničí. Situácia je podľa porovnania čísel stavebnej produkcie jedna z najhorších v krajinách EÚ.

„Podľa nášho názoru sú za tým dva faktory – opatrnosť vo výstavbe pri iba pozvoľne klesajúcich úrokových sadzbách a menej optimistický výhľad pre ekonomiku, ako sa pôvodne očakávalo, vzhľadom na presadzovanie konsolidačných opatrení vlády. Predpokladáme, že vlna pesimizmu už mohla dosiahnuť dno, avšak zároveň nepredpokladáme výrazné zlepšovanie. Pokiaľ trh neabsorbuje všetky negatíva vyplývajúce z vyšších daní a nových poplatkov, bude opatrnosť, či už u stavbárov, alebo developerov hlavnou taktikou. Isté je, že návratnosť mnohých projektov sa týmito opatreniami predlžuje a to v prostredí, kde by kúpna sila spotrebiteľov mala už len klesať. V štátnych projektoch zas negatívne vplýva najmä pozastavenie investičnej výstavby infraštruktúrnych projektov, ktoré by však v ďalších mesiacoch malo odznieť,“ konštatoval Boháček.

Najnovšie Články