Denná Tlač

Slovenská populácia výrazne klesne, obavy z výšky dôchodku sú podľa analytika na mieste

Zhoršujúca sa demografická krivka Slovenka prirodzene vytvára tlak na dlhodobú udržateľnosť nášho dôchodkového systému. Preto sa jednou z najdôležitejších úloh cieľavedomého prístupu k finančnému zdraviu stala podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša príprava na dôchodok.

Dlhodobo na dôchodky podľa neho vynakladáme viac ako 8 % objemu nášho HDP, čo vytvára tlak na verejné financie, ktoré musíme v najbližšej dobe zodpovedne konsolidovať. Udržateľnosť dôchodkov je v stave zhoršujúcej sa demografie závislá na naviazaní dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia a tiež na ochote pracovať ľudí viac. To však v praxi často naráža na politickú realitu a všeobecné pochopenie v spoločnosti, čo v kontexte nízkej úrovne prežitých rokov v zdraví nie je podľa Kočiša veľmi prekvapujúce.

Slovensko z pohľadu participácie na trhu práce v mladom a post produktívnom veku patrí ku krajinám s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí. „Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nie len) mladých či seniorov na trhu práce,“ skonštatoval analytik.

V roku 2035 sa pracovná sila vekovej kategórie od 18 do 64 rokov zmenší o 7 %. V tom istom roku podľa prognózy Eurostatu narastie počet obyvateľov starších ako 64 rokov o 20 %. „Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili. V roku 2050 ubudne v porovnaní s rokom 2023 na pracovnom trhu 19 % pracovnej sily,“ uvádza analytik.

Naopak, počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 %. Celková populácia Slovenska sa podľa prognózy Eurostatu v roku 2050 zmenší približne o 340-tisíc obyvateľov. V tejto situácií nie je prekvapujúce, že Slováci štátu neveria, že sa o nich dokáže efektívne postarať na dôchodku.

Podľa interných prieskumov Slovenskej sporiteľne až 80 % opýtaných skôr alebo vôbec nesúhlasí s tvrdením, že dôchodok od štátu im zabezpečí udržanie životného štandardu. Na širšiu otázku v prieskume Európskej komisie k finančnej gramotnosti odpovedalo 63 % slovenských respondentov, že si nie sú istí, či budú mať dostatok peňazí na pohodlný život v dôchodkovom veku. Z našich susedov je v tejto oblasti najlepšie Rakúsko (44 % neistých) a Česko (57 % neistých). Maďarsko a Poľsko skončili na konci rebríčka.

Vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku by tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny mohla podľa Kočiša tlmiť. V oboch kategóriách majú zväčša bohatšie štáty vyššiu participáciu na trhu práce. Časť tohto rozdielu sa dá vysvetliť strednou dĺžkou dožitia a dĺžkou života v zdraví, no štruktúra ekonomiky, kultúrne a pracovnoprávne prostredie taktiež formuje ochotu zapojiť sa do pracovného procesu.

Ak by sme napríklad ľuďom na predčasných dôchodkoch výraznejšie umožnili pracovať, znížilo by to tlak na pracovný trh. Aktuálne nastavenie predčasných dôchodkov, keď možno pracovať maximálne do zárobku 200 eur mesačne, je podľa analytika málo motivujúce a výrazne obmedzujúce. Na strane zamestnancov a aj zamestnávateľov.

Riešenie sa podľa Kočiša ponúka vo flexibilnejšom a efektívnejšom nastavení pomeru medzi ochotou viac pracovať a popri tom poberať časť dôchodku. Práve vhodne nastavená kombinácia dôchodku a príjmov z práce by mohla odľahčiť štátny rozpočet, pričom pomoc treba zamerať najmä na ľudí s nižšou alebo nevhodnou kvalifikáciou na ťažkú prácu vo vyššom veku. V neposlednom rade sa musíme posunúť aj mentálne.

V rýchlo meniacom sa svete je takmer isté, že koncept jedného celoživotného zamestnania môže byť čoskoro, resp. už je prekonaný. Je iba málo pravdepodobné, že aj v neskoršom veku budú mnohí ľudia schopní pracovať v povolaniach, ktoré si vyžadujú ťažkú manuálnu prácu alebo vysokú dávku nepretržitej bdelosti či pozornosti. Naopak, napríklad podpora rozvoja sektora služieb zameraného na starostlivosť o deti alebo chorých by mohla pomôcť odpovedať na otázky, ktoré nám kladie demografická zmena.

„Ak chceme žiť dlhšie v zdraví a prosperite, potrebujeme aktívne tráviť čas aj v neskoršom veku. Vytvorenie podmienok pre primeranú a motivujúcu prácu je nutnou súčasťou riešenia. Pri významnej demografickej zmene a napnutých verejných financiách sú obavy z výšky dôchodku na mieste a súkromná príprava na jeseň života je taktiež kľúčová,“ povedal Kočiš.

Druhý pilier preto podľa neho treba, namiesto útlmu, čo najskôr opäť zatraktívniť. Je isté, že proces zvyšovania participácie na trhu práce si vyžiada veľa času a musí byť postavený na úprave vzdelávacieho systému a zmenách štruktúry ekonomiky. V dlhodobom horizonte aj tu pomôže prechod k znalostnej ekonomike.

Opäť sa ukazuje nevyhnutnosť dlhodobej vízie, ktorú ako krajina potrebujeme čo najskôr zadefinovať. „Nemožno opomenúť ani to, že konkrétne riešenia si vyžiadajú veľa odvahy a v hre bude množstvo politického kapitálu,“ uzavrel analytik.