Denná Tlač

Pred 35 rokmi sa bariéry búrali, dnes sú opäť súčasťou európskych hraníc

November 1989 znamenal pre Európu po dlhých desaťročiach chvíľu, keď sa občania mnohých krajín, hlavne tých v strednej a východnej časti kontinentu, mohli opäť „slobodne nadýchnuť“. Vďaka čoraz slabšiemu Sovietskemu zväzu mohlo dôjsť k pádu niekdajšej Železnej opony. Búrali sa múry, ploty na hraniciach či iné bariéry, aby sa rozdelená Európa mohla začať konečne spájať.

Prešli však viac ako tri desaťročia a bariéry sú opäť bežnou súčasťou fungovania hraníc. Kým v roku 1989, po páde Železnej opony, bolo na svete iba šesť hraničných múrov, podľa správy Európskeho parlamentu z roku 2022 ich je momentálne najmenej 74, pričom ich dĺžka sa pohybuje od niekoľkých stoviek metrov až tisíce kilometrov. Napríklad India zatvorila svoju hranicu s Bangladéšom na úseku dlhom 4 096 kilometrov.

Ale zostaňme pri našej Európskej únii, konkrétne jej vonkajších hraniciach. Ani tie sa v ostatných rokoch nevyhli stavaniu múrov a plotov. Najhlavnejšími oficiálnymi dôvodmi výstavby je predchádzanie nelegálnej migrácie a boj proti terorizmu. V ostatných štyroch – piatich rokoch sa však k týmto dôvodom pridali aj ruské hrozby a pokračujúce hybridné aktivity Ruska či Bieloruska s cieľom podkopať fungovanie a bezpečnosť EÚ.

Prvé hraničné ploty na vonkajších hraniciach EÚ začali vznikať už krátko po páde Železnej opony – v roku 1990, keď Španielsko postavilo bariéry, aby zabránilo nelegálnej migrácii do severoafrických enkláv Ceuty a Melilly. Ďalšie dva ploty EÚ „zdedila“ počas veľkého rozšírenia bloku v roku 2004, a to plot medzi Litvou a Bieloruskom a separačnú bariéru na Cypre. Najväčší „boom“ vo výstavbe múrov a plotov na vonkajších hraniciach EÚ však nastal v rokoch 2015 a 2016 počas veľkej migračnej krízy.

Únia, resp. Schengenský priestor, je v súčasnosti obkolesený alebo pretínaný 19 hraničnými alebo oddeľovacími plotmi s dĺžkou viac ako 2-tisíc kilometrov. V rokoch 2014 až 2022 celková dĺžka hraničných plotov na vonkajších hraniciach EÚ a v rámci EÚ vzrástla z 315 na 2 048 kilometrov. V súčasnosti je oplotených asi 13 % alebo 1 535 kilometrov vonkajších pozemných hraníc EÚ.

Výstavba plotov na hraniciach EÚ však vyvoláva dôležité otázky, či sú zlučiteľné s právom EÚ, najmä Kódexom schengenských hraníc, a základnými právami a pravidlami financovania EÚ týkajúce sa hraníc a migrácie. Kým hraničné ploty vyslovene nie sú zakázané právom EÚ, ich konštrukcia a používanie musia byť v súlade so základnými právami, ako je právo požiadať o medzinárodnú ochranu, či procesnými zárukami podľa migračného práva EÚ.