Denná Tlač

Mišovic: Povolanie kritika je len pre ľudí s hrošou kožou (video)

Povolanie kritika je len pre ľudí s hrošou kožou. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol teatrológ a divadelný kritik Karol Mišovic. Ten, kto si vyberie povolanie kritika, musí podľa neho počítať s tým, že prídu aj negatívne reakcie na jeho reflexiu.

Teatrológ vysvetlil, že kritika pochádza z gréckeho slova „kritikos“, čo znamená vynášanie súdu a hodnotenie a je teda mylne často spájaná s niečím negatívnym.

„Často, keď sa povie kritik či kritička, tak si samozrejme podľa nejakého spoločenského klišé ľudia predstavia nejakého obézneho, fúzkatého, zakomplexovaného pána alebo nejakú brčkavú pani v rokoch, ktorá rieši svoje komplexy tak, že sa pomstieva hercom a tvorcom a píše o nich škaredé veci,“ uviedol Mišovic a podotkol, že to v skutočnosti nie je pravda.

Vysvetlil, že kritika nie je o písaní toho, čo je populárne, a prečo je to populárne. Kritik ma písať o tom, či je niečo hodnotné, prípadne prečo to hodnotné nie je. Keď divadelný kritik píše o nejakej inscenácii, má podľa neho zaznamenávať kontext inscenácie a súvislosti, ktoré hodnotí dobovými estetickými kritériami.

Súčasne sa podľa Mišovica nedá deliť kritiku na pozitívnu a negatívnu. „Mojou úlohou je uchovávať pominuteľnosť a zaznamenať ju. Divadlo je popri kresbe do piesku nejpominuteľnejšie umenie,“ doplnil odborník.

Kritika má súčasne prinášať názor. „Ak je kritika iba opisom, že na javisku boli dve stoličky, luster a herci hrali groteskne, ale nevyjadrí sa názor, či to napríklad naozaj fungovalo, tak to nemá zmysel,“ povedal Mišovic.

Mišovic sa vo svojej praxi stretáva aj s negatívnou reakciou tvorcov na jeho kritiku. Naopak sa mu však už stalo aj to, že mu tvorcovia za spätnú väzbu poďakovali. „Ani neviem, ako mám prijať, keď mi niekto poďakuje. Lebo je to vlastne moja práca. Ja to nerobím kvôli tomu, aby som sa zaliečal alebo aby som náročky niekomu ublížil,“ doplnil divadelný kritik.

Pri tvorbe kritík je podľa teatrológa dôležitá aj argumentácia, ktorá recenziám dodáva zmysel. Či už sa kritik vyjadruje pozitívne alebo negatívne, musí to byť podľa Mišovica vyargumentované. Vyššiu dávku argumentácie si však podľa neho vyžaduje kritika, ktorá vyznieva negatívne. „Keď chcem poukázať na nejaký nedostatok, tak argumentujem a dám tomu omnoho väčší priestor ako keď chválim,“ doplnil.

Mišovic súčasne uznal, že ak ide o divadlo, nemá pravdu nikto, ale v konečnom dôsledku ju majú všetci. „Divadlo je živé umenie, každý ho vníma subjektívne. Pravdu má bežný divák, pravdu má aj kritik, u divadla má každý svoju pravdu,“ uviedol teatrológ a vyzdvihol dôležitosť diskusie a prinášania rôznych pohľadov aj od samotných tvorcov.

„Ja kritikov prirovnávam k hyenám. Hyena je vo väčšinovej spoločnosti vnímaná ako veľmi nepríjemné a škaredé zviera, ktoré sa živí mŕtvolami. Hyena je však jedným z najdôležitejších článkov v potravinovom reťazci, lebo sa zbaví tých kostí a zvyškov, kde môžu byť rôzne baktérie a choroby,“ uviedol Mišovic.

Kritici sú podľa neho tí, ktorí oddelia „burinu od žita“ majú vyhodnotiť kvalitu inscenácie aj bez toho, že by museli byť výborní speváci, herci alebo huslisti. Dôležité je podľa Mišovica to, že kritik pochopí a vníma princípy jednotlivých komponentov, a presne ako tá hyena, pomáha divadlu pomenovať, čo je a nie je kvalitné.