Denná Tlač

Dekarbonizácia priemyslu na Slovensku: Kľúč k udržateľnej konkurencieschopnosti firiem

Rozhovor s Ing. Milanom Pavlem, odborníkom zo spoločnosti ENGIE Services, ktorá je zameraná na poskytovanie komplexných energetických služieb s využitím obnoviteľných zdrojov a dekarbonizáciu.

V čase, keď klimatická zmena formuje budúcnosť planéty i ekonomiky, priemyselné firmy stoja pred kľúčovým rozhodnutím – prispôsobiť sa, alebo čeliť stratám. Dekarbonizácia priemyslu na Slovensku už nie je len o zodpovednom prístupe k životnému prostrediu, ale o zásadnej otázke konkurencieschopnosti a prežitia na trhu. V rozhovore s odborníkom zo spoločnosti ENGIE Services, Milanom Pavlem, sme sa dozvedeli, aké výzvy a príležitosti prináša tento transformačný proces a ako môže ENGIE pomôcť firmám na Slovensku efektívne zvládnuť prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Zmena klímy vedie k viacerým rizikám vo všetkých krajinách, sektoroch a odvetviach. Správa IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change), medzinárodnej organizácie zriadenej OSN, jasne preukazuje obrovský vplyv globálneho otepľovania. Preto dekarbonizácia nie je len možnosťou, ale absolútnou nevyhnutnosťou na splnenie regulačných požiadaviek a úspešný rast spoločností. Klimatické riziko sa už považuje aj za finančné riziko budúcnosti, a práve preto ho dekarbonizácia pomáha znižovať. V prvom rade by sa firmy mali zamerať na dva základné faktory. Prvým z nich je úspora a zníženie nákladov na energiu a uhlíkovú daň. Druhým je zníženie finančného i reputačného rizika a zároveň samotného fyzického rizika vyplývajúceho zo zmeny klímy.

Strata konkurencieschopnosti. Už v súčasnosti, pri vyhrávaní tendrov, rozhoduje aj udržateľnosť, nielen pomer kvality a ceny, ako tomu bolo doteraz. Napríklad, pri výbere dodávateľa ocele alebo iných výrobkov pre výrobu áut, veľká firma bude musieť vykazovať svoje emisie CO2 a pýtať sa každého dodávateľa na emisnú stopu pri nákupe materiálu. Bude veľký rozdiel medzi oceliarňou, ktorá používa elektrinu, a tou, ktorá spaľuje uhlie, či fosílne palivá (plyn) a medzi firmou, ktorá recykluje materiál, a tou, ktorá ho vyrába nanovo. Tento princíp sa uplatňuje vo všetkých výrobných odvetviach.

Finančné riziko, t.j. neposkytnutie úveru bankami. Úlohou finančných inštitúcií v transformácii ekonomiky na bezuhlíkovú je poskytovať adekvátne podmienky svojim klientom na ceste k napĺňaniu ich cieľov, ale hlavne financovať ich udržateľné investície. Vyhodnocovaním rizík banky chránia prostriedky svojich klientov a financovaním zelených investícií znižujú nielen klientovu, ale aj vlastnú uhlíkovú stopu.

Priamy finančný náklad. Napríklad mechanizmus uhlíkového vyrovnania, tzv. CBAM-ETS 2, začne platiť od roku 2026. Je to významný míľnik, pretože firmy budú musieť zaplatiť za emisie spojené s výrobou svojich produktov. Zároveň, ak budú napríklad dovážať materiál z Ázie, budú musieť doložiť, aké emisie spôsobil jeho výrobný proces. Ak tieto informácie nebudú k dispozícii, firma musí za ne zaplatiť. Od roku 2026 tak bude hodnota CO2 z výroby výrobku plne započítaná do jeho finálnej ceny, a firmy už nebudú dostávať rovnaké úľavy ako tomu bolo doteraz.

Reputačné riziko. V súčasnosti klienti či investori pred kúpou výrobku, či služby prihliadajú aj na vplyv firmy na životné prostredie. Požadujú, aby bol vyrobený výrobok uhlíkovo neutrálny. Ak nie je, bude to mať negatívny dopad na podnik a jeho reputáciu.

ENGIE je strategicky zameraná na poskytovanie komplexných energetických služieb v rámci energetického mixu s využitím obnoviteľných zdrojov. Aktívne prispievame k dekarbonizácii priemyslu v dvoch líniách.

Prvú líniu predstavuje energetická efektivita. Ide o prioritu č.1. To znamená, že najskôr je potrebné znížiť spotrebu energie v samotných výrobných procesoch a v rámci využívania výrobných a nevýrobných technológií, s dôrazom na digitalizáciu a uplatnenie Industry 4.0.

Druhou líniou je dekarbonizačná stratégia so zameraním na ciele, možnosti financovania a časový rámec realizovateľnosti.

Treťou líniou sú obnoviteľné zdroje a samotná energetická transformácia podnikov. Teda implementácia a realizácia opatrení s využitím mixu obnoviteľných zdrojov. Máme k dispozícii technológie a skúsenosti, najmä z materskej spoločnosti, kde také koncepty sú už aplikované a overené v praxi.

Dôležitým krokom je zhmotnenie týchto línií do stratégie. Prvý reálny krok stratégie je „core“ biznis, pretože len samotná firma vie, aké je jej zameranie a aké zmeny v „biznise“ očakáva a plánuje. Následným krokom je návrh realizovateľnosti dekarbonizačných procesov, so zacielením na možnosť zmeny energetických zdrojov primárnej energie z fosílnych zdrojov za energiu z obnoviteľných zdrojov.

Z technologického hľadiska je tu veľké množstvo riešení. V prvom kroku sa sústreďujeme na samotné technológie obnoviteľných zdrojov, ktoré budujeme v rôznych modeloch. To znamená, že zdroje využívame priamo u zákazníka (On-site) alebo mimo jeho prevádzok (Off-site), zvyčajne preto, lebo nemá priestorové možnosti na ich vybudovanie.

Samozrejme nejedná sa vždy iba o jeden zdroj, ale je to mix zdrojov a riešení On-site alebo Off-site. Ďalším opatrením v rámci priemyselných parkov je spolupráca jednotlivých výrobných podnikov. Napríklad, ak niekto produkuje odpadné teplo a nevie ho využiť v rámci svojej produkcie, tak tieto zdroje sa môžu prepájať, a vytvárať tak lokálny ENERGO koncept. Z neho potom ťažia všetky zainteresované strany, najmä v podobe zlacnenej energie.

Ďalej je to vytváranie lokálnych Smart Gridov s integráciou služieb prostredníctvom Bilančnej skupiny ENGIE:

Ďalšie modely predstavujú rôzne finančné nástroje, ktoré sú aplikovateľné aj v slovenských podmienkach, ako sú PPA a vPPA kontrakty (zmluvy o nákupe virtuálnej energie). Je to priamy nákup elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, kde vyrobená elektrická energia je bilančne priamo alokovaná na spotrebu zákazníka. Elektrická energia sa vyrobí na jednom mieste, kde je priepustnosť uzla a na druhom mieste je bilančne alokovaná pre zákazníka. Elektrickú energiu si takto vieme priamo kontrahovať prostredníctvom PPA kontraktu a zafixovať si ju napríklad na 10 až 20 rokov. Cieľom je, aby cena bola stabilná, nie dynamická a aby nepodliehala výkyvom. Získavame tak predvídateľnosť nákladov. V ENGIE disponujeme vlastnými elektrárňami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov. Sú určené najmä pre využitie našich klientov.

Sú to všetky odvetia priemyslu pôsobiace na Slovensku. Keď to mám zobrať z časového hľadiska, tak intenzívne sa dekarbonizáciou zaoberajú najmä korporátne spoločnosti. Tieto majú nastavené svoje vlastné stratégie v materských spoločnostiach v zahraničí. Na Slovensku potom hľadajú možnosti ako tieto stratégie implementovať vo svojich dcérskych fabrikách. Niektoré z nich majú stanovené veľmi náročne harmonogramy.

Najväčšou výzvou je legislatíva. Nemá ucelený a synergický systém. Nie je schvaľovaná systémovo a strategicky, a to sa týka tak primárnej, ako aj sekundárnej legislatívy. To je rozdiel medzi zahraničím a Slovenskom. EÚ už spustila formálny postup (infringement), ktorý má za cieľ zabezpečiť súlad medzi európskou a národnou legislatívou. Tento krok prichádza v súvislosti s meškajúcou transpozíciou revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE).

Slovensku chýba legislatívna kontinuita, stabilita a jasná predvídateľnosť. To súvisí aj s tým, že nemáme jasnú energetickú stratégiu so zameraním na budúcnosť ekonomiky a priemyslu.

Je potrebné si zadefinovať, aký prierez priemyslu bude podporovaný nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti. Či to bude tradične energetický náročný priemysel, alebo to bude priemysel zameraný na inovačnú a modernú technológiu výroby s vyššou pridanou hodnotou.

To si ale vyžaduje konštruktívnu diskusiu, ktorá by mohla priniesť, v zahraničí už dlhodobo aplikované a overené, trendy energetického trhu aj na Slovensko. Ukazuje sa, že úspešná budúcnosť energetiky u nás je o silnej stratégii a potrebe vzájomnej komunikácie všetkých zainteresovaných strán. Dôležitým faktorom je aj vnímanie priemyslu z pohľadu energetickej náročnosti, a to najmä aké energie potrebuje a bude potrebovať v budúcnosti.

Významne. ENGIE ročne investuje nemalé prostriedky do vlastnej dekarbonizačnej stratégie. Musíme zdôrazniť, že už teraz v rámci celkovej výroby tepla a chladu pokrývame na 30 % výrobu z OZE, a to najmä z biomasy a fotovoltiky. V súčasnosti pripravujeme projekty a investície súvisiace s inštaláciou tepelných čerpadiel a bioplynu. Práve bioplyn budeme môcť priamo spaľovať kogeneračnou jednotkou, a vyrábať tak zelenú energiu. Okrem toho ho budeme môcť vtláčať priamo do VTL sústavy a následne bilančne započítať spotrebu tam, kde nevieme z krátkodobého hľadiska aplikovať dekarbonizačný proces (napr. výmena kotla spaľujúceho fosílny plyn).

Veľký, pretože hovoríme o sofistikovaných technológiách s využívaním flexibility a umelej inteligencie. Nehovoriac o prechode na Industry 4.0 a koexistencii na Industry 5.0. Je to prerod pracovného trhu, ktorý požaduje najmä vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá na Slovensku významne chýba. Vyžaduje si to zmenu paradigmy zainteresovaných strán, a to najmä chýbajúcu stratégiu v školstve a vzdelávaní. Vzdelávanie v oblasti OZE nie je plne implementované do učebných osnov a procesov.

Ukazuje sa, že úspešná budúcnosť pracovného trhu na Slovensku je opäť o silnej stratégii a potrebe vzájomnej komunikácie všetkých kľúčových aktéroch, najmä na úrovni štátu.

Tento článok vznikol v spolupráci s klientom ENGIE Services