Denná Tlač

Ukončenie tranzitu plynu cez Ukrajinu by zvýšilo jeho ceny v Únii, Slovensko by však trpelo ešte viac

Ukončenie tranzitu ruského zemného plynu cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej na západ Európy by znamenalo aspoň dočasné zvýšenie cien plynu na európskych trhoch. Myslí si to hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Podľa neho, by však zvyšovanie cien bolo obmedzené, keďže obchodníci už s ukončením spomínaného tranzitu plynu z veľkej časti počítajú a zahrňujú ho do svojich očakávaných burzových cien plynu platných pre Európsku úniu.

Ukončenie tranzitu by však podľa Kovandu viac zasiahlo Slovensko ako európsky trh. „Na slovenskom trhu by bol rast cien plynu citlivejší. Slovensko by muselo rýchlo hľadať alternatívne dodávateľské cesty, napríklad cez Poľsko. Vďaka Poľsku by mohlo Slovensko odoberať skvapalnený plyn dovezený loďou do terminálu v Litve. Najčastejšie by však išlo o plyn z USA,“ dodal Kovanda.

Ak by sa dohoda o tranzite plynu medzi Ukrajinou a Ruskom nepredĺžila a od začiatku budúceho roka by sa transmisný kanál cez Ukrajinu zastavil, cenové efekty na celoeurópsky trh by podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka neboli príliš trvácne.

„Práve kombinácia diverzifikácie plynových zdrojov Európy a fakt, že trh sa na možné ukončenie zmluvnej spolupráce Gazprom–Naftogaz pripravuje už od polovice leta, sú silnými dôvodmi na relatívne hladké vysporiadanie sa s novou situáciou. Aj keď krátkodobé cenové turbulencie vylúčiť nemožno, európsky trh je v celku pripravený,“ dodal Boháček.

Analytik Boháček však upozorňuje, že mierne odlišná situácia s cenami plynu môže byť v stále „závislých krajinách“ na ruskom plyne, teda aj u nás. Tu bude podľa neho kľúčové, ako rýchlo sa podarí slovenským plynárom substituovať výpadok alternatívnymi európskymi zdrojmi.

„Nič-menej, výraznú trhovú singularitu vysokých cien u nás taktiež dlhodobo neočakávam a ceny budú viac ovplyvňované faktormi ako je cena emisií, alebo vývoj produkcie elektrickej energie na európskych trhoch,“ konštatoval Boháček.

Európska únia znížila od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu podstatne svoju závislosť od ruského plynu a nahradila ho dodávkami z Nórska, USA a Kataru. Situácia sa samozrejme líši od krajiny ku krajine, pričom platí, že čím je geografická blízkosť Ukrajine väčšia, tým väčšia je z ekonomických dôvodov aj závislosť na dodávkach plynu.

Slovensko odoberá od Gazpromu, ktorý plynovod cez Ukrajinu zásobí plynom, približne tri miliardy metrov kubických plynu ročne, čo predstavuje asi dve tretiny našich potrieb. Naproti tomu Česká republika takmer úplne obmedzila dovoz z Ruska, hoci v druhom polroku 2024 ho čiastočne obnovila.

Tranzit plynu cez Ukrajinu podľa Boháčka pretrváva kvôli ekonomickým dôvodom (nižšie ceny ruského plynu) a tranzitným poplatkom pre Ukrajinu (0,8 až 1 mld. dolárov ročne) a ziskom Ruska z predaja (viac ako 3 mld. dolárov).

Väčšina ruských plynových trás do Európy je uzavretá (Jamal-Európa, Nord Stream). Funkčné sú len Blue Stream a TurkStream do Turecka, pričom Turecko posiela časť plynu ďalej do Európy. „Celkovo však je kapacita týchto ostatných trás v porovnaní s ukrajinskou tepnou obmedzená,“ konštatoval Boháček.