Denná Tlač

Stefano Buono: Slovensko si uvedomuje, že jadrová energetika je budúcnosťou priemyslu (rozhovor)

Slovensko má našliapnuté na to, aby sa stalo prvou krajinou, ktorá vďaka jadrovej energetiky nielen plne dekarbonizuje svoju výrobu elektriny, ale stane sa aj jej významným čistým vývozcom. V rozhovore pre portál SITA Energetika to uviedol šéf spoločnosti newcleo Stefano Buono. Spoločnosť sa zaoberá malými modulárnymi reaktormi. V rozhovore nám Stefano Buono taktiež prezradil, aké výhody majú malé modulárne reaktory oproti veľkým klasickým jadrovým reaktorom.

Poďme priamo k veci. Prečo potrebujeme jadrovú energiu?

Jadrová energia je základným prvkom dobrého energetického mixu krajiny. Pomáha dekarbonizácii a poskytuje energetickú nezávislosť, ktorá je mimoriadne dôležitá, ako sme videli v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou.

Jadrová energia je mimoriadne koncentrovaný zdroj energie, ktorý produkuje oveľa menej odpadu a vyžaduje si oveľa menej materiálov a zaberá menej miesta v porovnaní s inými formami výroby elektriny.

Emisie uhlíka počas životného cyklu jadrovej elektrárne sú veľmi nízke, a preto je pre krajiny základným nástrojom na dosiahnutie energetickej bezpečnosti a zároveň na riešenie zmeny klímy. Jadrová energia je tiež predvídateľná, nezávisí od počasia a vyrába energiu 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

V poslednom čase sa častejšie hovorí o malých modulárnych reaktoroch (SMR). Aké sú ich výhody v porovnaní s tradičnými veľkými jadrovými elektrárňami?

Výstavba tradičných veľkých reaktorov trvá príliš dlho, aspoň v Európe a USA. Kľúčom k úspechu sú reaktory, ktoré sa dajú postaviť za približne tri roky, čo umožňuje zhodnotenie investovaného kapitálu a rýchlejšiu návratnosť investícií. Tá je nevyhnutná, a aj preto potrebujeme posunúť jadrový priemysel z verejného na súkromné financovanie tak, aby bolo možné predstaviť nové energetické systémy na dekarbonizáciu.

Menšie reaktory s nákladmi približne jednej miliardy eur otvárajú investície do jadrovej energetiky oveľa väčšiemu okruhu investorov v porovnaní s projektmi, ktoré stoja desiatky miliárd eur a trvajú viac ako 10 rokov. Nestačí však len zmenšiť reaktory.

Na skutočnú optimalizáciu nákladov sú potrebné nové, pokročilé reaktorové technológie. Zatiaľ čo malé modulárne reaktory postavené na princípe tlakovodných reaktorov strácajú úspory z rozsahu a zvyšujú náklady, ak sú navrhnuté pre istý stupeň bezpečnosti, takzvané pokročilé jadrové reaktory, medzi ktoré patria aj naše, môžu byť navrhnuté tak, aby boli pasívne a inherentne bezpečné nákladovo efektívnejším spôsobom.

Ich menšie rozmery tiež umožňujú ich umiestnenie aj v priemyselných lokalitách na výrobu tepla aj elektriny, čím dokážu efektívne nahrádzať plynové turbíny.

Slovensko, ale aj iné krajiny v Európe nedávno zažili zatváranie priemyslu kvôli vysokým cenám elektriny, môžu pomôcť SMR?

Určite. Toto je kritický problém, ktorý malé modulárne jadrové reaktory môžu vyriešiť. Vysoké a volatilné ceny elektriny, ktoré sú spôsobené vývojom cien plynu a uhlia, spôsobujú, že prevádzka energeticky náročných odvetví je neudržateľná, ako sme videli pri nedávnych zastaveniach výroby viacerých veľkých priemyselných výrobcov.

Vynikajúcim príkladom krajiny, ktorá strategicky využíva jadrovú energiu na cenovo dostupné poháňanie svojho priemyselného rastu je Južná Kórea. Práve preto, že nemá žiadne fosílne zdroje. Malé modulárne reaktory preto majú budúcnosť a môžu poskytnúť stabilnú a lacnú energiu potrebnú na to, aby sa priemyslu darilo.

Jadrová energia je mimoriadne koncentrovaný zdroj energie, ktorý produkuje oveľa menej odpadu a vyžaduje si oveľa menej materiálov a zaberá menej miesta v porovnaní s inými formami výroby elektriny.

V čom sa reaktory od newcleo líšia od súčasných jadrových technológií?

Naše pokročilé reaktory IV. generácie sú postavené na princípe pasívnych bezpečnostných prvkov, ktoré v prípade potreby zabezpečia plne automatické odstavenie reaktora.

Sú to tiež tzv. rýchle reaktory a na rozdiel od tradičných tepelných reaktorov, medzi ktoré patria aj reaktory typu VVER, môžu využívať vyhorené jadrové palivo a uzavrieť palivový cyklus. Rýchle reaktory spotrebúvajú aj ťažké prvky s najdlhším polčasom rozpadu, ktoré v tradičných tepelných reaktoroch zapríčiňujú väčšinu rádiotoxicity vyhoreného paliva. Tým sa znižuje rádiotoxicita a objem odpadu.

Čas skladovania odpadu z rýchlych reaktorov sa skracuje z 250 000 rokov len na 250 rokov, pričom rádioaktivita odpadu sa vtedy vráti na pôvodnú úroveň rudy.

Naše systémy rýchlych reaktorov teda môžu v podstate uzavrieť palivový cyklus tým, že používajú a opätovne využívajú vyhorené jadrové palivo. Sú samozrejme podstatne menšie ako tradičné reaktory, s inštalovaným výkonom iba 200 megawattov v porovnaní s 1200 až 1600 magawattmi súčasných veľkých reaktorov.

Čína je pripravená stať sa čoskoro svetovým lídrom v oblasti jadrovej energie na základe svojho technického zamerania, výstavby reaktorov a domáceho priemyslu.

Ako ste sa dostali k vývoju pokročilých jadrových reaktorov?

Som jadrový vedec. Moja cesta sa začala pred 30 rokmi v CERN-e, keď náš generálny riaditeľ Carlo Rubbia, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, navrhol spôsob, ako vytvoriť veľmi bezpečné reaktory zavedením koncepcie pasívnej a inherentnej bezpečnosti.

Tieto reaktory by sa mohli v prípade poruchy automaticky bezpečnej odstaviť bez toho, aby došlo k poškodeniu zariadenia alebo k nehodám. Bola to vzrušujúca a náročná idea, preto som s ním začal spolupracovať. Technológia bola založená na použití olova ako chladiva. Tá sa o osem rokov neskôr stala jednou z technológií IV. generácie a dnes je pravdepodobne najpokročilejšou možnosťou nasadenia v pokročilých jadrových reaktoroch.

Po odchode z CERN-u som založil spoločnosť, ktorá vyrábala rádiofarmaká na nové terapie rakoviny a po čase som ju predal spoločnosti Novartis za 3,9 miliardy eur. S časťou tohto kapitálu som sa rozhodol sústrediť na energetiku a reaktorovú technológiu, na ktorej som pracoval počas pôsobenia v CERN-e.

Pevne verím, že táto technológia má obrovský potenciál mať významný pozitívny vplyv na svet a zabezpečiť prístup k energii a elektrine na celom svete. Mnohí zdieľajú túto myšlienku a chápu potenciál tejto technológie, preto sa mi vo veľmi krátkom čase podarilo získať počiatočnú investíciu vo výške 400 miliónov eur na návrh a výstavbu pokročilých jadrových reaktorov.

Myslím si, že Slovensko má našliapnuté na to, aby sa stalo prvou krajinou, ktorá nielen plne dekarbonizuje svoju výrobu elektriny, ale stane sa aj jej významným čistým vývozcom, čo by pre krajinu prinieslo obrovské výhody.

Ako vnímate jadrovú energetiku v súčasnom geopolitickom kontexte?

Čína je pripravená stať sa čoskoro svetovým lídrom v oblasti jadrovej energie na základe svojho technického zamerania, výstavby reaktorov a domáceho priemyslu. USA sa tiež usilujú o pokročilé reaktorové technológie, ale bez uzavretia palivového cyklu a na základe súčasnej ekonomickej situácie v oblasti uránu sa prikláňajú skôr k jednorazovému použitiu paliva.

V budúcnosti sa však ceny uránu pravdepodobne zvýšia do takej miery, že recyklácia vyhoreného paliva bude okrem environmentálnych výhod aj ekonomicky atraktívna.

Sme totiž svedkami výrazného nárastu počtu krajín, ktoré sa usilujú o jadrovú energiu, pričom len za posledné dva roky sa na trhu objavili takmer dve desiatky nových subjektov, pričom celkovo je ich viac ako 50. Dôvodom sú najmä obavy o klímu a energetickú bezpečnosť.

Slovensko získava 60 % elektrickej energie z jadrovej energie, čo ho radí na druhé miesto na svete po Francúzsku. Je tu potenciál pre pokročilé jadrové reaktory?

Myslím si, že Slovensko si uvedomuje, že jadrová energetika je budúcnosťou priemyslu, a ako priemyselná krajina chce v tejto oblasti inovovať a byť lídrom. Myslím si, že Slovensko má našliapnuté na to, aby sa stalo prvou krajinou, ktorá nielen plne dekarbonizuje svoju výrobu elektriny, ale stane sa aj jej významným čistým vývozcom, čo by pre krajinu prinieslo obrovské výhody.

Slovensko nemá žiadne zmysluplné domáce zdroje energie, okrem niektorých vodných zdrojov, takže jeho jedinou reálnou možnosťou je jadrová energia. Nehovoriac o tom, že vyhorené jadrové palivo, ktoré sa teraz na Slovensku iba skladuje, by mohlo v budúcnosti poháňať reaktory až stovky rokov.

Keďže ide o menšiu krajinu, je to relatívne ľahšie dosiahnuteľný cieľ, ale pre Európu by to bol silný príklad, ktorý by mohla nasledovať pri presadzovaní transformácie energetiky na jadrovú energiu.

Spoločnosť newcleo dosiahla významný medzinárodný rast. Ako ste to dosiahli?

Náš doterajší úspech ukazuje, že investori majú veľký záujem o jadrovú energiu, čo môže skutočne otvoriť a urýchliť rozvoj tejto životne dôležitej technológie v Európe a na celom svete. Súkromný kapitál je a bude nevyhnutný na to, aby bolo možné dosiahnuť očakávané až dvojnásobné zvýšenie celosvetových dodávok elektriny, ktoré je potrebné zrealizovať do roku 2050 na zabezpečenie hospodárskeho rozvoja a zlepšenia životnej úrovne na celom svete.

Čo bude hnacou silou dopytu po elektrickej energii v budúcnosti?

Ako som povedal, domnievam sa, že do roku 2050 budeme potrebovať dvakrát viac elektriny ako teraz. Ide o prirodzený nárast dopytu v dôsledku elektrifikácie dopravy, umelej inteligencie, všeobecného globálneho hospodárskeho rastu a rozšírenia technológií do rozvojových krajín.

Očakávané strojnásobenie dodávok jadrovej energie je obrovský záväzok a jadrová energia bude musieť zohrávať kľúčovú úlohu pri uspokojovaní tohto dopytu.

Mnohé nové priemyselné odvetvia smerujú a budú smerovať do krajín alebo regiónov so spoľahlivými a konkurencieschopnými cenami energie, a ak si chce EÚ udržať svoju životnú úroveň a konkurencieschopnosť, musí vykonať zásadné zmeny vo svojej energetickej politike vrátane akcelerácie rozvoja jadrovej energetiky.

… je uznávaný taliansky fyzik a absolvent Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN). Do januára 2018 pôsobil ako generálny riaditeľ a člen predstavenstva Advanced Accelerator Applications (AAA), medzinárodnej rádiofarmaceutickej spoločnosti, ktorú založil v roku 2002 a ktorú v roku 2018 získala spoločnosť Novartis za 3,9 miliardy USD.

V roku 2018 založil Elysia Capital, svoju samostatnú rodinnú kanceláriu so sídlom v Londýne a Turíne, zameranú na investície so sociálnym dopadom v oblasti trvalo udržateľných inovácií, blahobytu, vzdelávania, umenia a kultúry.

Od roku 2018 je Stefano Buono predsedom spoločnosti Planet Smart City, globálneho lídra v integrácii inteligentných riešení a postupov sociálnej inovácie pri navrhovaní a vývoji veľkých, cenovo dostupných a inteligentných realitných projektov. Spoločnosť s 1 700 zamestnancami v súčasnosti pôsobí v Taliansku, Brazílii, Indii, USA a Kolumbii.

V roku 2021 Stefano Buono spoluzaložil spoločnosť newcleo, ktorej je generálnym riaditeľom. Spoločnosť sídli vo Veľkej Británii, Taliansku a Francúzsku. V prvom roku svojej činnosti získala investície 400 miliónov eur. Cieľom spoločnosti je priniesť najudržateľnejšiu stratégiu pre jadrový priemysel s inováciami, ktoré zvyšujú bezpečnosť, znižujú náklady, vyhýbajú sa ťažbe a dramaticky znižujú jadrový odpad.