Denná Tlač

Šokujúci nárast mŕtvice po pandémii u mladých. Je pre nich návrat do života vôbec možný?

Nie je to už len problém starších generácií – cievna mozgová príhoda čoraz častejšie zasahuje aj mladšie ročníky a počet týchto pacientov od pandémie alarmujúco rastie. Z plného zdravia ich pripúta na lôžko a zasiahne nielen ich život, ale aj ich rodiny. Čo stojí za týmto znepokojivým trendom? A majú vďaka veku väčšie šance vrátiť sa späť do života bez trvalých následkov?

Cievna mozgová príhoda (CMP) zasiahne do života nečakane. Podľa svetových štatistík je treťou najčastejšou príčinou úmrtia a smrť je iba jedným z následkov. Pacienta často invalidizuje a to aj ľudí v produktívnom veku, ktorých z ničoho nič prekvapí. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2022 na Slovensku zaznamenaných vyše 11-tisíc prípadov CMP. Odborníci upozorňujú na rastúci počet prípadov celkovo, no osobitne u osôb vo veku okolo 40 rokov, a to bez ohľadu na pohlavie. Podľa dát sa to týka asi každej desiatej mozgovej príhody. „Hoci najviac našich pacientov je v seniorskej vekovej skupine, nie je nezvyčajné, že cievna mozgová príhoda postihne aj mladého človeka. Nárast počtu mladých pacientov pozorujeme od pandémie koronavírusu,“ hovorí MUDr. Jarmila Petrovičová, FBLR lekárka neurorehabilitačného zariadenia Levita v Lehniciach.

Ochorenie covid-19 sa považuje za jeden z nových rizikových faktorov CMP u mladých ľudí, no „vďačíme“ za ňu aj tým, ktoré nás trápia už dlhšie. Až približne 64 % pacientov s mozgovou príhodou trpí hypertenziou. Pod cievnu mozgovú príhodu sa podpisuje spravidla nevhodná životospráva – teda sedavý štýl života, nezdravá strava a návyky ako fajčenie a konzumácia alkoholu, stres, a v menšej miere aj genetická predispozícia. Prvým viditeľným príznakom vysokého krvného tlaku môže byť práve mŕtvica. Vďaka sieti funkčných „stroke centier“ na Slovensku sa miera prežitia bezprostredne po CMP zlepšila. Problém však naďalej ostáva rekonvalenscencia – teda následné doliečenie a zotavenie pacientov.

Mladých porážka spravidla pripúta na lôžko „z plného zdravia“, ako rodičov a živiteľov rodín, ktoré sú na nich odkázaní. Šťastím v nešťastí je, že nižší vek je pre regeneráciu tkanív a motorických funkcií a teda i návrat do života po mŕtvici výhodou.

„Náhla cievna mozgová príhoda po sebe zanecháva nezmazateľné stopy v podobe porúch pohybu, koordinácie, prehĺtania, výslovnosti, pamäte, neraz aj intelektu. Štúdie ukazujú, že k funkčnému i neurologickému zotaveniu došlo vo väčšej miere u mladších pacientov do 3 mesiacov od vzniku cievnej mozgovej príhody. Čím je človek mladší, tým vyššia je neuroplasticita mozgu i celková fyzická kondícia, čo umožňuje lepšiu reakciu na liečbu. Dôležitá je však včasná a odborná rehabilitácia, ktorá začína už od siedmeho dňa po príhode,“ prízvukuje lekárka.

Bezprostredne po CMP sa pacient automaticky prevezie na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní. Nárok máte aj na následnú rehabilitáciu hradenú zo zdravotného poistenia a to v rámci ambulantnej starostlivosti alebo na lôžkovom oddelení. Jedným z prvých špecializovaných zdravotníckych zariadení na poskytovanie dlhodobej ústavnej rehabilitačnej starostlivosti v odbore fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie osobitne pre pacientov  po cievnej mozgovej príhode je dnes v Lehniciach. „Základ v starostlivosti o pacienta po mŕtvici je pravidelná a dôkladná rehabilitácia s dostatočným opakovaním jednotlivých cvikov, aby sa naštartovali reparačné procesy. Podľa najnovších vedeckých štúdií trénovaný pohyb treba opakovať minimálne 1000-krát za 45 minút,“ hovorí lekárka.

To však v konvenčnej rehabilitácii za účasti len ľudského fyzioterapeuta často nie je úplne možné. Preto toto zariadenie v liečbe úspešne využíva pomoc robotov. „Počas robotickej rehabilitácie pacientovi asistuje prístroj, robot. Napríklad v zariadení LOKOMAT Pro, špeciálne navrhnutom aj pre pacientov po cievnej mozgovej príhode, prejdú v rámci nácviku chôdze aj dvojnásobok tohto objemu, čo pre mozog predstavuje obrovskú stimuláciu. Toto pri tradičnej rehabilitácii nevieme dosiahnuť,“ pokračuje lekárka.

Robotická rehabilitácia je efektívna bez ohľadu na to, koľko má pacient rokov. Prednosťou je totiž aj výsostne personalizovaný prístup robotickej rehabilitácie – zariadenia umožňujú počet opakovaní i záťaž nastavenia prispôsobiť individuálnym požiadavkám stavu konkrétneho pacienta. Samozrejmosťou je monitorovanie pokroku a zaisťovanie bezpečnosti počas tréningu. „Včasná robototerapia znižuje dobu rekonvalescencie a tak prispieva k rýchlejšiemu návratu klienta do bežného života. V niektorých prípadoch prvé zlepšenia prichádzajú  po dvoch-troch týždňoch, v iných prípadoch už aj po dvoch-troch dňoch,“ upresňuje Bc. Anita Hrdlovic hlavná fyzioterapeutka z Levity. Kým konvenčnú rehabilitáciu na žiadosť zdravotné poisťovne prepláca, robotickej rehabilitácie sa to však netýka.

„S rastúcim počtom CMP u mladších ročníkov sa zvyšuje aj potreba rozšíriť sieť a možnosti následnej rehabilitácie, ako aj dostupnosť a úhrady inovatívnych liečebných metód, ako je robotická rehabilitácia,“ myslí si MUDr. Jarmila Petrovičová, FBLR lekárka neurorehabilitačného zariadenia Levita v Lehniciach. Zdôrazňuje zároveň aj hlavný pilier ochrany pred CMP, teda prevenciu v podobe pravidelného pohybu, zdravého životného štýlu, kontroly krvného tlaku, obmedzenia stresu a fajčenia.