Slovan prehral a neskóroval, no hanbu si neurobil (komentár)
2. Októbera 2024, 8:30Úradujúci slovenský šampión Slovan Bratislava sa o zázrak nepostaral a neuspel ani vo svojom druhom zápase ligovej časti Ligy majstrov.
Zverenci trénera Vladimíra Weissa st. si však hanbu vonkoncom neurobili a z ihriska mohli zísť so vztýčenou hlavou. Desiatky tímov sa na kvalite nebesky modrých popálili oveľa viac.
Prehra 0:4 je pri aktuálnej sile anglického giganta ešte prijateľný výsledok, veď Manchester City neprehral v riadnej hracej dobe už v 25. zápase v Lige majstrov, čím vyrovnal rekord svojho mestského rivala Manchestru United z rokov 2007-2009.
Oveľa nepríjemnejšiu príučku dostali „belasí“ pred dvom týždňami v Glasgowe, kde ich Celtic demoralizoval viac ako City. Slovanisti sa však na vlastnej koži presvedčili, kde sa nachádza aktuálne absolútna špička svetového futbalu.
Zverenci Pepa Guardiolu vynikali v prvom rade individuálnou hráčskou kvalitou. Pre oko každého futbalového nadšenca (aj toho belasého) bolo pasiou sledovať prácu s loptou, akú predvádzal Phil Foden, prehľad v hre v podaní Ilkaya Gündogana, chladnokrvnosť v zakončení u Erlinga Haalanda či čítanie hry Manuela Akanjiho.
Všetci sa presvedčili o tom, že status hviezd majú hráči manchesterského klubu zaslúžene, no Guardiolovo mužstvo skvelo fungovalo predovšetkým ako tím. Keď bolo potrebné kombinovať rýchlejšie a útočiť kolmejšie, hráči to na trávniku doručili. Keď bolo príhodné si trocha vydýchnuť a nechať hrať s loptou súpera, spravili to v pravý čas.
Keď sme pred duelom písali o tom, že City je futbalovou mašinou, tak v Bratislave sa jej funkčnosť a mechanickosť ukázali v plnej kráse.
Prehrať o štyri góly proti jednému z najkvalitnejších tímov vo futbalovej histórii nie je žiadnou negatívnou reklamou, ktorá letí do sveta. Samozrejme mohlo to byť o čosi krajšie, pretože aj Slovan mal v zápase smerom dopredu pár svetlých momentov.
Na „ak“ a „keby“ sa síce, nehrá, ale ak by Tolićovi v 2. minúte lepšie sadlo zakončenie, Tehelné pole mohlo zažiť jeden z najpamätnejších gólov novodobej histórie klubu. Keď už sme pri štadióne, tak klobúk dole pred „belasými“ fanúšikmi, ktorí vytrvalo počas celého duelu skandovali, tlieskali a spievali.
Weissovcov čakajú na prelome októbra a novembra dve dôležité bitky proti nepochybne prijateľnejším súperom. V zápasoch v španielskej Girone a doma proti chorvátskemu Dinamu Záhreb je možné zabodovať, čo v Slovane veľmi dobre vedia.
Zoznámenie s Ligou majstrov majú za sebou, dve prehry a skóre 1:9 síce vyznievajú hrozivo, ale stále je tu priestor na to, aby Slovan ukázal, že má svoju kvalitu a na úplný chvost súťaže nepatrí.
