Denná Tlač

Samoliečba má svoje pravidlá: Sú voľnopredajné prípravky naozaj bezpečné?

Keď nás zaskočí náhla choroba alebo nepríjemné príznaky, prvou a pohodlnou voľbou je siahnuť po voľnopredajných prípravkoch z lekárne. Veríme, že nám rýchlo a účinne pomôžu bez toho, aby sme sa museli vybrať k lekárovi. Niekedy samoliečba naozaj stačí, no treba si byť vedomí, že má svoje obmedzenia a riziká. Čo všetko je dobré vedieť predtým, ako siahneme po tabletke či spreji bez receptu, aby prispeli k vyliečeniu bez zbytočného hazardu so zdravím?

Trápi vás kašeľ, hlien či bolesť hrdla? Skúsme si najprv vysvetliť, aké možnosti bez predpisu v lekárni máte. Nie všetko, čo kupujete, je totiž naozaj liek. Voľnopredajný liek je taký, ktorý si kúpite aj bez predpisu od lekára a slúži na liečbu menších a menej vážnych zdravotných problémov, ako sú bolesti hlavy, nádcha či zažívacie ťažkosti. Obsahuje liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým procesom na ochranu pred chorobami, liečenie, diagnostiku chorôb a ovplyvňovanie fyziologických funkcií.

Možno ste zachytili aj výraz voľnopredajný prípravok, ktorý sa používa buď ako synonymum, alebo môže zahŕňať aj ďalšie produkty z lekárne vrátane zdravotníckych prostriedkov. Tie niekedy mylne považujeme za liek, no odlišujú sa tým, že podporu zdravia a života dosahujú iným ako farmakologickým, imunologickým alebo metabolickým účinkom, ako je to u liekov. Môže ním byť napríklad obväz, vaginálne čapíky ale aj nosové spreje na prírodnej báze.

Voľnopredajný výživový doplnok zas slúži na doplnenie prirodzenej stravy. Obsahuje koncentrované zdroje živín, ako sú vitamíny, minerálne látky, stopové prvky, aminokyseliny, mastné kyseliny, vlákninu alebo rastlinné extrakty. Kým voľnopredajné lieky a zdravotnícke prostriedky dostanete len v lekárni, výživové doplnky kúpite aj v drogérii či v potravinách.

So sopľom či hnačkou sa do lekárne samozrejme vyberiete bez toho, aby ste rozmýšľali, či potrebujete liek, zdravotnícky prostriedok či doplnok stravy. No zorientovať sa oplatí, keďže na každý z týchto druhov voľnopredajných prípravkov sa vzťahujú trochu iné regulácie, z ktorých potom vyplývajú podmienky bezpečného užívania. Každý liek, aj určený pre voľný predaj, musel prejsť niekoľkými fázami klinických skúšok a byť zaregistrovaný Európskou liekovou agentúrou (EMA) a u nás Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

„Bezpečnosť je hlavným kritériom pre status voľnopredajného lieku. Môže byť použitý len na liečenie jednoduchých symptómov ľahších ochorení, ktoré pacient dokáže zhodnotiť sám, bez dohľadu lekára. Voľnopredajný liek nesmie byť návykový a musí mať nízku toxicitu a riziko nežiadúcich účinkov, aby jeho terapeutický účinok prevážil prípadné riziká,“ vysvetľuje lekár MUDr. Martin Duračinský, odborný garant VIROSTOP. Táto rovnováha v prospech zdravia však platí len za podmienok uvedomelého užívania podľa príbalového letáka, ktorý jasne špecifikuje indikáciu – teda ochorenie, na ktoré je určené, tiež veľkosť a frekvenciu dávkovania, maximálnu dobu užívania, interakciu s inými liekmi či nežiadúce účinky.

Čo by sa stalo, ak by ste toto dôležité čítanie preskočili? „Napríklad predávkovanie paracetamolom, ktorý je vo veľkej časti voľnopredajných liekov proti bolesti a horúčke, môže akútne poškodiť pečeň. Populárny ibuprofen zasa hemoragickú gastritídu, teda zápal alebo krvácanie sliznice žalúdka. Obe spomenuté plus aspirín, ak sa berú príliš často napríklad na bolesť hlavy, zasa dokážu migrenózne záchvaty paradoxne zhoršiť,“ hovorí lekár. Štandardne by ste voľnopredajný liek nemali užívať dlhšie ako sedem dní a určite nie viac ako jedno balenie za tento čas. Presne stanovenú dobu bezpečného užívania vám okrem príbalového letáka oznámi aj lekárnik, či lekár, ktorý vám liek odporúčal. Títo odborníci vám aj poradia, či je liek naozaj určený práve pre váš neduh, i pre vás konkrétne. V užívaní voľnopredajných liekov by totiž mali byť obzvlášť opatrné rizikové skupiny ľudí, kam patria spravidla ľudia s chronickými ochoreniami, ako je vysoký krvný tlak či poruchy zrážanlivosti krvi, tehotné a dojčiace ženy a deti do 18 rokov. Liek určite ďalej neužívajte, ak ani po týždni nedošlo k zlepšeniu príznakov, dokonca sa zhoršujú. V tom prípade vyhľadajte lekársku pomoc.

A čo voľnopredajné zdravotnícke prostriedky a ich bezpečnosť? Hoci na zdravie pôsobia iným mechanizmom ako lieky, môžu ich pripomínať dávkovacou formou. Ak si trebárs kúpite sprej do hrdla, na prvý pohľad nemusíte rozoznať, ktorý z nich máte v ruke. Výhodou spreja ako zdravotníckeho prostriedku môže byť prírodné, teda šetrnejšie zloženie z rastlinných a bylinných extraktov i možnosť dlhšieho i preventívneho užívania, nielen počas akútnej fázy ako v prípade liekov. Aj v ich prípade sa dbá na ich účinnosť a bezpečnosť. Výrobok, ktorý možno označiť ako zdravotnícky prostriedok, musí spĺňať bezpečnostné a výkonnostné požiadavky vyplývajúce z európskeho nariadenia o zdravotníckych podmienkach (Medical Device Regulation – MDR). Rovnako ako pri liekoch platí, že v užívaní sa treba riadiť príbalovým letákom, či konzultovať ho s lekárnikom alebo lekárom.

Ďalšia kategória sú výživové doplnky. Ich úlohou je doplniť nedostatok živín napríklad pre podporu imunity, zlepšenie celkového zdravotného stavu či predísť niektorým ochoreniam. Základný rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom spočíva v ich účele, zložení a regulácii. Liek je určený na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku konkrétnych ochorení. Obsahuje aktívne látky, ktoré majú terapeutický účinok, a jeho účinnosť musí byť vedecky preukázaná. Liek podlieha prísnemu schvaľovaciemu procesu zo strany regulačných úradov. Musí prejsť klinickými skúškami a má presne určené dávkovanie a obsah účinnej látky, aby dosiahol konkrétny terapeutický účinok. Výživový doplnok je určený na doplnenie bežnej stravy, obsahuje vitamíny, minerály, rastlinné extrakty alebo iné látky, ktoré podporujú zdravie, ale nie sú určené na liečbu chorôb.

Výživový doplnok má menej prísnu reguláciu. Nemusí preukazovať účinnosť prostredníctvom klinických skúšok, ale musí byť bezpečný na konzumáciu a jeho zloženie musí byť deklarované. Môže obsahovať rôzne dávky účinných látok, avšak ich množstvá sú zvyčajne nižšie a bez konkrétneho terapeutického zámeru. Na výrobku si vždy všímajte dátum spotreby, návod na použitie, skladovacie podmienky a samozrejme odporúčanú dennú dávku. Aj vitamínmi či minerálmi sa totiž dá predávkovať.

„Ak vám lekár potvrdil, že potrebujete niektoré živiny dopĺňať do tela aj inak ako zo stravy, dodržiavajte odporúčané dávkovanie. Nájdete ho na samotnom výživovom doplnku. Nadužívanie vedie k hromadeniu toxických hladín určitých živín a tým potenciálnemu ohrozeniu zdravia. Odporúčam vitamíny a minerály užívať vždy s jedlom, aby ste predišli nevoľnosti a bolestiam žalúdka. Avšak niektoré vodorozpustné výživové doplnky je vhodné, ale nie úplne nevyhnutné, užívať nalačno – napríklad vitamín C a vitamíny B skupiny. Takisto buďte opatrní, ak užívate lieky, niektoré doplnky môžu ovplyvniť ich účinnosť. Výživové doplnky nemajú nahrádzať pestrú a výdatnú stravu so zastúpením všetkých živín, ale pokryť potreby tela v určitom rizikovom období,“ konštatuje Adrián Doboly – uznávaný odborník na imunitu z biotechnologického laboratória Natures. Štandardne by ste ich nemali užívať dlhšie ako tri mesiace, no ako presne postupovať, vám poradí aj lekárnik.

• pred užívaním voľnopredajných liekov si pozorne prečítať príbalový leták • oboznámte sa s výhodami lieku, ale aj jeho nežiaducimi účinkami • lekára i lekárnika informujte o užívaní iných voľnopredajných liekov a liekov viazaných na lekársky predpis • dodržte odporúčané dávkovanie a dobu podávania liekov