Denná Tlač

Ohrozené povolanie: Nahradí fyzioterapeutov umelá inteligencia?

AI slúži ľuďom už niekoľko rokov, ale teraz sa o slovo hlási oveľa intenzívnejšie. Už dnes je jasné, že vďaka umelej inteligencii zaniknú niektoré profesie a AI nahradí napríklad účtovníkov alebo pracovníkov call centier. Čaká podobný osud aj lekárov či fyzioterapeutov? Bude sa o pacientov starať presná, ale bezemočná umelá inteligencia?

Už dlhé roky pomáha umelá inteligencia v rôznych profesiách. Učila sa a teraz začína človeka nahrádzať, alebo dopĺňať. A to nielen v rutinných činnostiach, ale napríklad aj vo vyhodnocovaní zdravotného stavu pacientov.

Kým doteraz sa tvrdilo, že ľudia z pomáhajúcich profesií ako sú lekári, zdravotnícky pracovníci či učitelia, sa rozširovania uplatnenia AI nemusia obávať, lebo ich nenahradí, dnes to už nie je celkom isté. Minimálne pokiaľ ide o medicínu…

Umelá inteligencia môže v krátkej budúcnosti pomáhať napríklad všeobecnému lekárovi. Na základe naštudovaných dát (ktorých obsiahne oveľa viac ako ľudský mozog), rodinnej anamnézy a aktuálnych zdravotných výsledkov pacienta môže pomôcť stanoviť diagnózu alebo vyhodnotiť riziko nejaké ochorenia. Praktické to bude v možnosti včasného zásahu, v naordinovaní potrebných vyšetrení, liečby či diéty.

Už dnes umelá inteligencia do značnej miery pomáha napríklad v rádio diagnostike či v patológii. Vyhodnocuje získané dáta a na rozdiel od človeka dokáže zvážiť aj drobné odchýlky či detaily. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, že z nálezov, ktoré lekár vyhodnotil ako negatívne, umelá inteligencia dokáže vybrať 8 až 15 % podozrivých, určených na ďalšie preskúmanie.

Podobne je AI testovaná aj v histológii – aj tu sa potvrdzuje, že urobí nález rovnako kvalitne ako lekár, ale neporovnateľne rýchlejšie. Nenahradí však lekára, aj na Slovensku vyhodnocuje napríklad cytológiu z krčka maternice umelá inteligencia. 80 až 90 % sterov vyhodnotí AI ako negatívne. Zvyšné vzorky ďalej skúma lekár.

AI pomáha aj pri výskume a vývoji (napríklad liekov alebo liečebných postupov) a na rozdiel od odborníkov pracuje 24/7. Už celé roky pomáha aj v rehabilitácii, kde riadi stroje, ktoré pomáhajú postaviť sa na nohy a vrátiť sa do čo najplnohodnotnejšieho života širokej palete pacientov. „Robotická rehabilitácia je určená pre ľudí s ortopedickými aj neurologickými diagnózami, ako je cievna mozgová príhoda, DMO, SM, po úrazoch, operáciách na chrbtici či kĺboch,“ vysvetľuje Bc. Anita Hrdlovics, hlavná fyzioterapeutka z neurorehabilitačného zariadenia Levita v Lehniciach a potvrdzuje tento trend.

Výhody robotickej rehabilitácie sú v porovnaní s konvenčnou v tom, že robot dokáže pacientovi pomôcť urobiť naozaj vysoký počet opakovaní, ďalej v možnosti nastavenia odľahčenia, v presnom dávkovaní záťaže a v zaisťovaní bezpečnosti pacienta počas tréningu. „Navyše zabudovaný interný systém poskytuje detailné informácie o jeho progrese,“ doplnila A. Hrdlovics.

Robotická rehabilitácia sa však nedá poskytovať bez toho, aby zariadenia (robotov) nenastavil a neobsluhoval človek – skúsený a správne vzdelaný fyzioterapeut. Takže umelá inteligencia je veľmi nápomocná, ale nezaobíde sa bez reálnych skúseností živého človeka.

„Úlohou fyzioterapeuta pri robotickej rehabilitácii je príprava pacienta a nastavenie robotického zariadenia po dôkladnom vyšetrení zdravotného stavu. Pri tomto vyšetrení identifikujeme klientove pohybové schopnosti a telesné rozmery, určíme správnu veľkosť ortéz, posudzujeme odľahčenie, rýchlosť chôdze a záťaže,“ vysvetlila A. Hrdlovics.

Iba skúsený fyzioterapeut, nie robot, je schopný včas identifikovať potencionálne problémy, alebo komplikácie počas terapie a prispôsobiť liečbu individuálnym potrebám pacienta. „Inovatívne robotické technológie v rehabilitácii ostávajú na úrovni našich spoľahlivých asistentov, pretože k poskytovaniu personalizovanej liečby a odborne dávkovanej záťaže potrebujú stále našu pomoc,“ je presvedčená hlavná fyzioterapeutka neurorehabilitačného zariadenia Levita.

Včasná robotická rehabilitácia urýchľuje zlepšovanie zdravotného stavu pacienta. Môže sa však aplikovať až potom, keď je stav pacienta stabilizovaný. „Včasná robototerapia znižuje dobu rekonvalescencie a tak prispieva k rýchlejšiemu návratu klienta do bežného života. V niektorých prípadoch prvé zlepšenia prichádzajú po dvoch-troch týždňoch, v iných prípadoch už aj po dvoch-troch dňoch,“ pokračuje fyzioterapeutka z neurorehabilitačného zariadenia v Lehniciach.

Vďaka výbornej spolupráci tímu živých odborníkov  – FBLR lekára, fyzioterapeuta, psychoterapeuta, prípadne ďalších – a robotov majú pacienti vyššiu šancu na zlepšenú sebestačnosť v každodenných činnostiach, zvýšenú svalovú silu, pohyblivosť v jednotlivých kĺboch, lepšiu stabilitu, zlepšenú koordináciu a v neposlednom rade priaznivejší psychický a emocionálny stav.