Denná Tlač

Obyvatelia Kežmarku sa sťažujú na žltú vodu. Regionálny úrad potvrdil prekročené limity železa a baktérií

Obyvatelia kežmarského sídliska Juh sa už dlhodobo sťažujú na žlté zafarbenie teplej vody, ktorá im tečie z kohútikov v ich domácnostiach. Pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Poprade z nej ešte v apríli a opakovane aj v máji odobrali vzorky, a to konkrétne v dvoch bytových domoch.

Problémom bola nielen farba, ale aj kovový zápach či prekročenie medznej hodnoty ukazovateľov – železa a zákalu. Konateľ spoločnosti dodávajúcej teplú vodu je presvedčený o tom, že problém so žltou vodou sa dá vyriešiť len komplexným prístupom.

Pracovníci RÚVZ odobrali vzorky teplej vody i stery z prostredia na základe podnetu na prešetrenie dodávanej teplej vody a jej zdravotnej bezpečnosti najprv v apríli, a to v bytovom dome na Lanškrounskej ulici a na Kuzmányho ulici v Kežmarku. Potvrdil to pre agentúru SITA Marek Gallovič z Oddelenia hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ Poprad.

Teplá voda bola vtedy zakalená a mala kovový zápach. Výsledky skúšok laboratórnych pracovísk následne podľa regionálneho úradu ukázali prekročenie medznej hodnoty železa a zákalu, v dvoch vzorkách bola prekročená hodnota kultivovateľných mikroorganizmov pri 36 stupňoch Celzia.

Pracovníci RÚVZ zrealizovali v máji opakované odbery vzoriek teplej vody, výsledky sa podobali predošlým. V júni tak úrad nariadil dodávateľovi teplej vody v daných bytových domoch opatrenia na obnovenie kvality a zdravotnej bezpečnosti teplej vody.

Podnet na prešetrenie teplej vody podalo Bytové družstvo Kežmarok. Jeho riaditeľ a zároveň prokurista Milan Stránsky pre agentúru SITA potvrdil, že aj naďalej dostáva sťažnosti od ľudí.

„Preposielame to dodávateľovi a výrobcovi tepla a teplej vody. Máme tu jedno jeho stanovisko, v ktorom sa zbavuje zodpovednosti,“ poznamenal. Podľa Stránskeho je najväčším problémom zastarané potrubie, ktoré má 40 rokov.

„Je zdevastované, skorodované. Pri akejkoľvek odstávke dodávky teplej vody, ktorá má byť nezávadná, sa spustí celý proces čistenia týchto potrubí, čo sa prejaví na výtoku u konečného spotrebiteľa. Je to boj s veternými mlynmi,“ skonštatoval. V záujme ochrany vlastníkov bytov tak bytové družstvo podľa jeho slov zvolalo aj stretnutie, na ktoré pozvalo zástupcov dodávateľa tepla, odpoveď naň však podľa jeho slov nedostalo. Situácia sa pritom podľa neho zhoršuje.

Dodávateľom tepla a teplej vody v Kežmarku je mestská príspevková spoločnosť Spravbytherm Kežmarok. Podľa jej konateľa Mariána Bešeneja je jedným z riešení problému výmena všetkých rozvodov vody za plastové potrubia. Ako uviedol pre SITA, na sídlisku Sever sa tak už stalo, Juh výmena ešte len čaká.

Predpokladá, že stavebné povolenie získa spoločnosť na budúci rok. Bešenej je však presvedčený o tom, že problém so žltou vodou sa dá vyriešiť len komplexným prístupom. Pre jeho úplné odstránenie bude podľa neho potrebná výmena potrubí na všetkých stupňoch distribúcie vody.

„To znamená, výmenu musí vykonať dodávateľ studenej vody, dodávateľ teplej vody, a aj vlastníci bytov si musia vymeniť svoje vlastné vnútorne horizontálne aj vertikálne rozvody,“ dodal. Problém na kežmarskom sídlisku však podľa neho súvisí rovnako s príliš častými odstávkami vody aj zo strany vodárov.Zároveň podotkol, že informáciu o tom, že by bol spoločnosti zo strany bytového družstva ponúknutý návrh na spoločné stretnutie, nemá.

„Na základe RÚVZ sme bytovému družstvu napísali list, aby urobili opatrenia, odpoveď sme nedostali,“ reagoval konateľ spoločnosti.

Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť (PVPS) potvrdila, že verejný vodovod v Kežmarku má veľmi členitú štruktúru a vek niektorých potrubí je viac ako 50 rokov. V poslednom období bolo mnoho lokalít obnovených alebo zrekonštruovaných.

„Tieto činnosti sa nedajú zabezpečovať bez toho, aby sa odstavovali nevyhnutne potrebné časti verejného vodovodu. Následne sa vykonáva preplachovanie a uvedenie vodovodu do prevádzky,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré SITA poskytla hovorkyňa PVPS Božena Dická. Spoločnosť podľa nej od začiatku tohto roka riešila v Kežmarku 31 porúch, z toho päť na sídlisku Juh.

„Naša spoločnosť zodpovedá za kvalitu pitnej vody a dodávku studenej pitnej vody. Ku kvalite teplej vody sa nevieme vyjadriť,“ poznamenala Dická. Zároveň pripomenula, že dotknuté bytové domy boli postavené v 80. rokoch minulého storočia a nie všetky majú vymenené vnútorné rozvodné potrubia, ktoré môžu spôsobovať vyššie uvedené problémy.

„Naša spoločnosť neeviduje sťažnosti ani problémy s dodávkou pitnej studenej vody v lokalite sídliska Juh v Kežmarku,“ dodala.

RÚVZ ozrejmil, že zdravotné riziká z teplej vody odoberanej v apríli a v máji v uvedených bytových domoch v Kežmarku môžu pri konkrétne stanovenej koncentrácii byť individuálne spôsobené prítomnými baktériami rodu Legionella spp. Tie môžu u rizikových skupín vyvolať legionársku chorobu alebo miernejšiu formu, Pontiacku horúčku.

K rizikovým skupinám patria osoby nad 50 rokov s pridruženými ochoreniami, fajčiari i bývalí fajčiari, ľudia, ktorí nadmerne užívajú alkohol, osoby s niektorými chronickými ochorenia či ľudia s oslabeným imunitným systémom. Zákal a farba môžu zase podľa Galloviča nepriaznivo ovplyvniť vlastnosti teplej vody a ich prekročené hodnoty vo vyšetrených vzorkách boli spôsobené pravdepodobne vysokými hodnotami železa alebo prítomnosťou baktérií produkujúcich toxíny.

Zároveň pripomenul, že železo nie je toxický prvok a je nevyhnutné pre zdravie človeka. Práve jeho zvýšený obsah vo vode však najčastejšie zapríčiňuje zvýšené hodnoty zákalu. Do vody sa môže dostať napríklad uvoľňovaním inkrustu zo starých kovových vodovodných potrubí, ktorými sú zásobované kotolne a výmenníkové stanice.

„Ďalšími faktormi sú napríklad nedostatočná údržba systémov technológie ohrevu vody v kotolniach, zanedbávaná výmena starých potrubí v rozvodných systémoch teplej vody v bytových aj rodinných domoch, pretože ich pokročilá korózia taktiež môže spôsobovať zakalenie vody žltým alebo žltočerveným zafarbením, prípadne aj viditeľnými čiastočkami hrdze,“ potvrdil Gallovič. V prípade nepoužívania vody dochádza podľa neho k jej dlhodobej stagnácii v potrubiach a tým aj k ďalšiemu zhoršovaniu jej kvality.