Denná Tlač

Jean-Michel Jarre v rozhovore pre SITA o AI, emóciách, Brianovi Mayovi a festivale Starmus (video)

V Bratislave sa polovici mája zídu desiatky vedeckých a umeleckých velikánov. Od 12. do 17. mája privíta slovenské hlavné mesto siedmy ročník medzinárodného festivalu Starmus, ktorý oslavuje  astronómiu, hudbu, umenie a prírodné vedy. Založili ho astronóm a amatérsky hudobník Garik Israelian a hudobník a astrofyzik Brian May.

Festival spája laureátov Nobelových cien, špičkových vedcov, umelcov a hudobníkov s cieľom inšpirovať a vzdelávať verejnosť o dôležitosti vedy a skúmania vesmíru. Jedným z cieľov je dôrazne upozorniť na krehkosť našej planéty a jej ohrozenie klimatickou zmenou. Súčasťou programu je aj odovzdávanie ceny Stephena Hawkinga

Festival otvorí v nedeľu 12. mája úvodný večerný koncert s názvom „Most z budúcnosti“. Usporiada ho francúzsky multiinštrumentalista  a legenda syntetizátorovej hudby Jean-Michel Jarre.  Koncert bude plný laserových efektov a pyrotechniky. Uskutočni sa v blízkosti Mosta SNP, výstaviska Incheba a Aupak Tower.

Na pódiu so Jarrem vystúpi aj gitarista skupiny Queen a astrofyzik Brian May. Pôjde pravdepodobne o najväčší koncert v histórii Slovenska. Bude plný svetelných efektov a známej inštrumentálnej hudby, ktorú budú môcť pozorovať a počuť mnohí obyvatelia a návštevníci Bratislavy. Koncert prinesie v živom prenose RTVS.

Jean-Michel Jarre sa považuje sa za „otca elektronickej hudby“. Je známy najmä gigantickými  koncertami v mestách plných svetelných efektov spojených s hudbou. Trikrát za sebou prekonal vlastný rekord v počte divákov. Tým posledným je jeho moskovský koncert z roku 1996, ktorý videlo 3,5 mil. divákov.

Na Slovensku odohral Jarre štyri halové koncerty v Bratislave a v Košiciach. Vždy vo vypredaných halách a štadiónoch. O pripravovanom koncerte sa s ním porozprával Milan Csaplár.

Vitajte v Bratislave, pán Jarre. Nielen fanúšikovia sa zamýšľali, prečo majú vaše hudobné albumy vedecké alebo historické názvy ako Oxygen (Kyslík), Equinox (Rovnodennosť), Metamorphosis (Premena). Je za tým nejaký zámer?

Áno, vždy som to zvažoval. Keď nerobíte hudbu s textami, ale venujete inštrumentálnej hudba, ktorá je len hudbou, niekedy je trochu umelé vytvárať názvy len pre ne samé. Ja som vždy pristupoval k každému albumu takmer ako ku knihe, ako k románu. A páči sa mi myšlienka, že existuje všeobecný názov, ktorý zachytáva celú náladu albumu a kde je každá časť samostatnou kapitolou.

Fenoménom posledných rokov je umelá inteligencia. Pomáha v mnohých veciach, ako je medicína, chémia, fyzika a osobitne aj v umení. A možno v budúcnosti bude AI vytvárať  skvelú hudbu pre poslucháčov. Myslíte si, že ľudia stratia v budúcnosti svoju kreativitu? Mám na mysli umelcov. Môže prísť takáto zmena spôsobená technológiou?

To si nemyslím. Myslím, že technológia určuje štýl. Mám na mysli, a už som niekedy povedal – preto, že sme vymysleli husle, máme hudbu, ktorá sa nich robí. Pretože sme vymysleli kameru, máme Tarantina, Godarda alebo Fritza Langa. A pretože sme vymysleli syntetizátory, tak ľudia ako ja robíme hudbu, ktorú robíme.

Takže si skutočne nemyslím si, že nás technológia zmení. Každá generácia vyvíja vlastný štýl vďaka novým nástrojom, ktoré máme. Dnes a zajtra budeme mať AI a AI bude samozrejme veľkou zmenou v spôsobe, akým tvoríme hudbu a umenie, rovnako ako elektrina vytvorila veľkú zmenu pre hudobníkov a akýkoľvek druh umenia.

Ale môže byť aj rozdiel medzi technológiou a ľuďmi. Technológii chýbajú emócie. pred rokmi ste zverejnili na sociálnych sieťach status o soche Ludwiga van Beethovena, ktorú máte doma a ktorá vás inšpiruje. Myslíte si, že skutočné umenie tiež inšpiruje technológiu, alebo technológia nikdy nedosiahne emócie, ktoré máme ako ľudia?

To je veľké nedorozumenie, pretože technológia nevytvára emócie. Nástroje nevytvárajú emócie. Je to ruka umelca čo používa štetec, kladivo alebo počítač. Takže technológia je nástroj. A pascou týchto dní je myslieť si, že technológia môže byť riešením na vytvorenie emócie. Vy tvoríte emócie ako umelec.

A takisto aj to  aj s AI, ktorú som veľa používal pri tomto projekte, ktorý budem predvádzať budúci mesiac v Bratislave. Vlastne som ju použil na tvorbu všetkých grafík a bola to fantastická skúsenosť a fantastické rozšírenie mojej predstavivosti.

Ale stále, je  to úplne môj štýl a to čo som chcel  vytvoriť ja. Je to niečo veľmi špecifické a myslím, že ľudia uvidia, že to nevyzerá ako nič iné, pretože to bolo pod mojou kontrolou od A po Z.

Hovoríme o vede, pretože Starmus, je veľký festival o vede, ale aj o umelcoch. Stretli ste veľa veľmi slávnych ľudí. Ako Jacques Cousteau alebo Arthur Clarke. Viem že ste boli veľký fanúšík a priateľ Arthura Clarka. Inšpirovali vás títo ľudia?

Samozrejme. Ľudia, ktorých ste spomenuli, ako Arthur C. Clarke mali významný vplyv na moju prácu. Myslím, že 2001 Vesmírna odysea bola niečím, čo bolo mojím základným zdrojom inšpirácie. A rovnako v zmysle, ktorý ste spomenuli aj Jacques Yves Cousteau. Myslím, že viete, že som mu venoval album Waiting for Cousteau (Čakanie na Cousteaua.) Venoval som mu aj koncert v Paríži, pretože sa angažujem v oblasti životného prostredia už od albumu Oxygen. Som naozaj intenzívne zaangažovaný v environmentálnych otázkach, takže samozrejme títo skvelí ľudia boli úžasným zdrojom inšpirácie.

Možno najlepšiu inšpiráciu, ste dostali od starého otca Andrého, ktorý bol aj vynálezcom.

Presne tak, bol vynálezca. Vytvoril veľa vecí, ktoré mali veľmi na mňa veľký vplyv.

Poďme späť ku koncertu v Bratislave. Koncertujete veľa rokov. Spomeňme ten v roku 1979 v La Concorde. Aký bude rozdiel s koncertom v Bratislave a predchádzajúcimi koncertmi ktoré ste odohrali inde na svete?

Zaujímavé je, že tento koncert v Bratislave možno bude posledným svojho druhu. Nehovorím teraz o sebe. Ale po covide sa myslím zmenila paradigma. Veľké koncerty, ktoré som robil v minulosti, ako v Houstone, v Číne, pri pyramídach, je čoraz ťažšie usporiadať z mnohých dôvodov, z bezpečnostných dôvodov ale aj z mnohých iných dôvodov.

A fantastickou príležitosťou je vlastne robiť to tu v Bratislave, v srdci Európy, tiež propagovať myšlienku, že naše hodnoty, máme špecifické európske hodnoty z hľadiska vízie, inovácie. A ako som povedal včera na tlačovej konferencii, včera som zistil že prvé lietajúce auto … viete, keď som bol dieťa, sníval som o lietajúcom aute, že možno budem lietať v lietajúcom aute a ja to urobím zajtra ráno. Takže viete, je to, čo je fantastické v tejto krajine, na Slovensku. Je to malá krajina, ale tiež je to ako srdce Európy, ako vaše vlastné srdce je malé vo vašom tele, ale je  samozrejme veľmi dôležité a nevyhnutné.

Myslím, že je to fantastická príležitosť otvoriť festival združujúci všetky tieto fantastické mysle, laureátov Nobelových cien a všetkých týchto ľudí, aby bolo možné spájať sily, a pokúsiť sa vyslať správu, ktorá je univerzálna, ale pochádzajúca zo srdca Európy, čo je pre  mňa veľmi dôležité.

Na koncerte na pódiu budete spolu so slávnym Brianom Mayom – gitaristom, vedcom, astronómom. Ako viem, ste dobrí priatelia mnoho rokov. Veľmi jednoduchá otázka – keď sa stretnete, rozprávate sa o hudbe alebo o astronómii a fyzike?

Rozprávame sa možno o niečom inom. O našich životoch, o tom, čo je dôležité, ale samozrejme veľmi rýchlo sa vrátime k hudbe a tiež k vesmíru, pretože astrofyzika je spojená s vesmírom a čo je veľmi dôležité, čo je veľmi zaujímavé pretože tento festival Starmus je vlastne venovaný vesmíru a ľuďom, ktorí preskúmavajú vesmír.

A toto vydanie festivalu  je dosť špeciálne, pretože vlastne hovorí, OK, teraz je čas, aby sa vesmír pozrel na nás. To je nápad, ktorý som dostal, ako mať nie most do budúcnosti, ale most z budúcnosti.

Fascinujúce je, že vlastne všetky objavy vo vede, všetky formy umenia už v budúcnosti existujú. Len my o tom nevieme. Takže keď ľudia vynašli elektrinu alebo keď vymýšľame AI, už to v budúcnosti existuje. Len o tom nevieme. Takže to je to, čo sa mi páči na myšlienke, že umenie a hudba a veda majú k sebe celkom blízko.

A samozrejme je to skutočné potešenie privítať Briana Maya ako hudobníka aj ako astrofyzika alebo fyzika, ale aj ako svetoobčana. A to je to, čo máme radi, spojiť sily a vyslať tento druh posolstva.

Áno, to je veľmi dôležité.

A viete, čo je tiež dôležité, je usporiadať koncert ako „otvarák“, občiansku udalosť, zadarmo, otvorenú pre všetkých. Myslím, že v týchto časoch je veľmi dôležité vrátiť sa k tomu čo znamená hranie, predvádzanie hudby. Nie je to ghetto. Nie je to elita. Je to ako veda.

Myslím, že celý tento festival a vedecký pohľad je otvorený pre každého. A to je veľmi dôležitý aspekt tohto projektu. Zrušiť ďalšiu bariéru. Open Air koncert zadarmo, ktorý bude občianskou udalosťou otvorenou pre všetkých. A tento koncert už patrí mestu, patrí Slovensku.

Ako viem  mnoho fanúšikov chce prísť na váš koncert nielen zo Slovenska alebo zo strednej Európy, ale aj z USA, z Čile a mnohých ďalších krajín. Takže to bude naozaj veľká udalosť a dúfajme, že tento koncert bude jedným z Vašich najlepších.

Myslím, že pre mňa je to jeden z najambicióznejších projektov, na ktorých som sa podieľal. Ako viete vždy som sa zapájal a podieľal sa na dizajne scény a grafiky, ale tentoraz som skutočne zvažoval celú architektúru, podobne ako ale tiež celú grafiku.

A tiež som upravil všetky moje klasiky. Nie v zmysle tanečného remixovania. Ostávajú skutočne verné originálnej verzii, len som ich urobil trochu viac organické, ale stále veľmi verné originálnej verzii a myslím, že fanúšikom by sa to mohlo páčiť.

Teraz trávim čoraz viac času pri mixovaní a masteringu a snažím sa  vytvoriť tento organický aspekt, ktorý tak veľmi milujem v elektronickej hudbe. Elektronická hudba nie je mŕtva. Je to vlastne, niečo čo môže byť veľmi živé podobne ako klasická hudba. A klasická hudba závisí na emóciách, závisí na dirigentovi. Tak ja sa snažím zlepšiť moju pozíciu dirigenta mojej vlastnej elektronickej hudby.

Áno je pravda, že zvuk je niečo, čo môže dotknúť dieťa, keď je žena tehotná. Zvuk je to prvé, čo sa k dieťaťu dostane.

Presne. Myslím, že zvuk je pohlcujúci. Veľa sa hovorí o virtuálnej realite o videohrách, o metaverze. Všetci hovoria o vizuáloch. Ale vieme, že vizuálny priestor má 140 stupňov, a audio priestor má 360 stupňov.

Takže vlastne je to celkom paradox, po stáročia ľudia mali frontálny vzťah, skladatelia ako my,  frontálny vzťah s hudbou. Keď komponujete pre orchester, vidíte orchester pred sebou. Keď ste v štúdiu, máte reproduktory pred sebou, keď ste na festivale, máte to pred sebou. Takže máte tento druh plochého 2D vzťahu so zvukom. Ale na dennej báze alebo v každodennom živote sú zvuky okolo vašej hlavy.

A teraz technológia a to je ďalší znak, že technológia nám dnes môže ponúknuť možnosti, ktoré sme predtým nemali. Mať možnosť komponovať v 360 stupňovom priestore, čo som urobil s mojím posledným albumom Oxymoron. Ktorý som od začiatku navrhol v 360, čo bolo niečo úplne iné. Čo podobne ako AI vytvorí nové žánre –  hip hop, rock a techno zajtrajška.

A možno naozaj posledná otázka, pripravíte na tento koncert aj nejaké nové skladby?

(Psst) Prekvapenie.