Denná Tlač

Stratifikácia ústavným zákonom sa odbornej verejnosti nepozdáva

Upratanie nemocníc, stratifikácia, Zdravá zmena. Pred časom aj odborná verejnosť tento projekt vítala. Dnes je všetko inak. Jednotlivé organizácie síce nespochybňujú, že stratifikácia je potrebná, spôsob sa im však nepáči.

Na príčine je politické rozhodnutie predložiť stratifikáciu ako ústavný zákon.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská už pripustila, že napokon od tejto formy upustí.

Samotný navrhovaný zákon je totiž pomerne neurčitý, konkrétne opatrenia majú priniesť nižšie legislatívne normy. Ako minulý týždeň odôvodnila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, do ústavného zákona nechce dať špecifikácie, ktoré v ňom nemajú čo robiť, ako napríklad počet lôžok.

Tento postoj potvrdila aj v utorok, keď zdôraznila, že “Ja si ústavu veľmi ctím na to, aby som tam dávala niečo, čo tam nepatrí, a tvorila niečo, čo je zbytočné.“

Ako upozorňuje ministerstvo spravodlivosti, v ústavnom zákone sa vytvára splnomocnenie na vydanie právneho predpisu vydaného na základe zákona. To je však v rozpore s ústavou. Hrozí tak, že časť predkladaného ústavného zákona bude rýdzo z formálnych dôvodov vyhlásená za protiústavnú. No a zákon by tak bol v praxi nevykonateľný.

Rezort spravodlivosti preto odporúča splnomocniť v zákone priamo zákonodarcu na úpravu určitých otázok.

Pripomienky však majú aj ďalšie ministerstvá. Rezort financií pochybuje, že stratifikácia nebude mať žiaden dopad na verejné financie, ako to tvrdí MZ.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa zase pozastavuje nad zmyslom ústavného zákona. Neprináša totiž nič, čo by už nestanovovala ústava. Navyše nehovorí o právach, ale o nárokoch, pričom sú však formulované všeobecne a vágne.

Asociácia nemocníc Slovenska už vyhlásila, že je nespokojná s tým, že parametre kvality sa majú týkať len lôžkových zariadení. Žiada, aby sa rozšírili aj na pracoviská jednodňovej chirurgie.

„Je pomerne neštandardné a asi aj nevhodné, aby jednotlivé typy ústavnej zdravotnej starostlivosti boli zakotvené priamo v ústave,“ pozastavuje sa ANS. Ako upozorňuje, v budúcnosti sa môže stať, že súčasný model siete nemocníc sa niekedy bude musieť upraviť alebo úplne zmeniť a táto zmena nebude možná bez zmeny ústavy.

ANS, ale aj ďalšie subjekty navrhujú, aby sa do zákona radšej zaviedol spôsob financovania.

Asociácia súkromných lekárov navrhuje ústavným zákonom zakotviť mechanizmus, na základe ktorého rozpočet verejnej správy bude na rok 2020 rozpočtovať výdavky na verejné zdravotníctvo tak, aby príspevok za poistencov štátu bol vo výške 5% z vymeriavacieho základu.

„Každý nasledujúci rok rozpočtovať výdavky na verejné zdravotníctvo tak, aby ich podiel na hrubom domácom produkte SR bol minimálne o 0,1 % vyšší ako v predchádzajúcom rozpočtovom roku, do dosiahnutia výšky výdavkov na verejné zdravotníctvo, zodpovedajúcej priemernému percentuálnemu podielu výdavkov zdravotníctva na HDP v členských štátoch EÚ,“ navrhujú lekári.

Päť percent v ústavnom zákone žiada aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.

Po stabilite vo financovaní volá aj poisťovňa Dôvera. „Ak je nevyhnutné definovať nárok pacienta vo forme ústavného zákona, je rovnako nevyhnutné aj garantovať tento nárok, a to zabezpečením stability financovania zdravotníctva,“ píše. O konkrétnom čísle nehovorí. Podľa nej by platba za poistencov štátu mala byť jasne určená vo výške, ktorá je ekonomicky podložená a reálne odzrkadľuje potrebu zachovania finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia.

Ako Dôvera zdôrazňuje, zamestnanci a živnostníci v priemere odvedú na poistnom 138 eur mesačne. Štát pritom zaplatí za svojho poistenca iba 34 eur mesačne. „Zamestnanci a SZČO pritom tvoria len približne 40 % všetkých poistencov, avšak skladajú sa približne až na 75 % celkového prijatého poistného. V roku 2021 to má byť až na 88 % celkového prijatého poistného,“ upozorňuje Dôvera.

Asociácia na ochranu práv pacientov taktiež kritizuje vágne a neurčité pojmy v zákona. „Javí sa, že ide o politickú deklaráciu a nie o dokument, ktorý by mohol mať skutočný normatívny význam,“ myslí si.

Pripája sa aj Asociácia súkromných lekárov Slovenska. „Neexistujú žiadne právne a ani vecné dôvody, pre ktoré by kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti mali byť riešené ústavným zákonom,“ uvádza vo svojich pripomienkach.

Potvrdzuje to aj Konfederácia odborových zväzov. Podľa nej je návrh „nesystémový, duplicitný až nadbytočný a zmätočný„.

Lekárske odborové združenie sa pozastavuje nad tým, že poisťovne budú mať možnosť uzavrieť zmluvy aj s tými poskytovateľmi, ktorí nesplnia kritériá kvality. To znamená, že niektoré zariadenia môžu byť diskriminované, nebude zabezpečená kvalita pre pacientov.

Aj Union zdravotná poisťovňa nesúhlasí s ústavným zákonom. Podobne ako ďalší účastníci pripomienkového konania upozorňuje na krátky čas, ktorý bol na pripomienky – len päť pracovných dní. Navrhovaná účinnosť zákona je pritom od roku 2024.