Denná Tlač

Kométu C/2022 E3 budeme môcť sledovať na prelome januára a februára, naši potomkovia ju však už neuvidia

Kométa C/2022 E3 bude na prelome januára a februára 2023 na oblohe viditeľná aj bez ďalekohľadu. Najlepšie podmienky na jej pozorovanie budú od druhej polovice januára, keď pozorovanie nebude rušiť Mesiac. Kométa bude najbližšie k Zemi 2. februára – 42,5 miliónov kilometrov. V tom čase dosiahne i maximálnu jasnosť okolo 5 mag, a tak bude na hranici pozorovateľnosti voľným okom.

Ako ďalej v tlačovej správe informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov, zdanlivý pohyb kométy po oblohe sa bude zrýchľovať, keďže sa približuje k Zemi.

„V polovici januára je to 1,3 stupňa za deň, 25. januára 3,9 stupňa za deň a 2. februára 6,6 stupňa za deň. 15. januára je kométa v súhvezdí Pastier, 21. januára sa presunie do Draka, 25. januára do Malého medveďa, 28. januára do Žirafy, 4. februára do Povozníka a 9. februára do Býka,“ informoval Rapavý. V stredných ďalekohľadoch bude pozorovateľná asi do konca marca v súhvezdí Eridanus.

Rapavý ďalej informoval, že kométa sa 30. januára bude presúvať 10 stupňov od Polárky a 11. februára len jeden stupeň východne od Marsu.

„Od nás bude kométa pozorovateľná asi do konca marca, no to už bude v súhvezdí Eridanus a jej jasnosť poklesne pod 10 mag, a tak na jej pozorovanie bude potrebný ďalekohľad s priemerom aspoň 10 centimetrov,“ uviedol Rapavý.

Kométa C/2022 E3 bola objavená 3. marca uplynulého roku astronómami Bryceom Bolinom a Frankom Mascim robotickou prehliadkou Zwicky Transient Facility (ZTF) na observatóriu Mt. Palomar v Kalifornii (USA).

„Novoobjavený objekt bol pôvodne považovaný za asteroid, no po zistení slabej kometárnej aktivity bol preklasifikovaný na kométu. Krátko po objave sa podarilo na archívnych snímkach prehliadok ZTF a Pan-STARRS nájsť aj predobjavové snímky z novembra, októbra a júla 2021, ktoré pomohli spresniť jej dráhu,“ tvrdí Rapavý.

Zároveň dodal, že už prvé výpočty dráhy ukázali, že pred vstupom do vnútornej Slnečnej sústavy bola na silne pretiahnutej eliptickej dráhe s dobou obehu približne 47 500 rokov. Rapavý zdôraznil, že ak bola dostatočne jasná, videli ju už neandertálci.

„Naši potomkovia ju však už neuvidia, v súčasnosti sa jej dráha gravitačným vplyvom veľkých planét zmenila na mierne hyperbolickú a navždy našu Slnečnú sústavu opustí,“ dodal.